Smernicou EÚ č. 2002/91/ES, ktorá bola neskôr doplnená a rozšírená smernicou č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov sa EÚ snaží chrániť životné prostredie spôsobom znižovania energetickú náročnosti a produkcie emisií CO2 do ovzdušia (ciele EÚ do roku 2020 znížiť spotrebu energií o 20% oproti roku 2007).

Slovensku ako členskému štátu únie vyplývala povinnosť implementovať a dodržiavať ustanovenia tejto legislatívy. Prijatím zákona 555/2005 Z. z. (zákon o energetickej hospodárnosti budov) sa tieto záväzky naplnili.

Tento zákon spolu s novelami 17/2002, 476/2008, 300/2012 a vykonávacou vyhláškou č. 364/2012 Z. z. ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Ďalej určuje pôsobnosť orgánov verejnej správy vo vzťahu k napĺňaniu a dodržiavaniu tohto zákona. Spôsob ako dosiahnuť vytýčené ciele na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sú:
- jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budovy
- určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť: nových budov, existujúcich budov pri ich významnej obnove, stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich obalovú konštrukciu budov a technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie
- povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov
- vypracúvanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie (budova s takmer nulovou potrebou energie má veľmi vysokú energetickú hospodárnosť. Takmer nulové, alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti. Je zaradená do energetickej triedy A0.).

 

ENERGETICKÁ HOSPODÁRNOSŤ BUDOV

Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom. Pri výpočte energetickej hospodárnosti v kategórií bytových domov sa zohľadňuje: charakteristika stavebnej konštrukcie budovy, poloha a orientácia budovy a vplyv vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, vnútorné prostredie vrátane projektovaných požiadaviek na vnútorné prostredie, energetické vybavenie budovy, prirodzené vetranie, miestne pomery, pasívny solárny systém a solárna ochrana, fyzický stav budovy a ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie v budove. Výpočet ďalej musí zohľadniť vplyv: aktívneho solárneho systému a ostatných vykurovacích systémov a elektrických systémov založených na obnoviteľných energetických zdrojoch, elektriny vyrábanej v zdroji s kombinovanou výrobou elektriny a tepla, diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia a denného osvetlenia. Podľa výsledkov energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried AG.

Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy (významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami).

Optimálna úroveň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy sa rozumie úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy. Najnižšie náklady sa určujú so zohľadnením investičných nákladov súvisiacich s energiou a nákladov na údržbu a prevádzku podľa kategórie budovy vrátane nákladov na energiu a úspory príjmov z vyrobenej energie v budove a nákladov na likvidáciu budovy. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní energetickej hospodárnosti budovy, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy pozitívna.

Na analýzu nákladov a výnosov sa používa rámec porovnávacej metodiky EÚ č. 244/2012 a ďalšie parametre ovplyvňujúce výpočet, najmä vplyv klimatických podmienok a dostupnosť energetickej infraštruktúry.

 

ENERGETICKÉ HODNOTENIE BUDOV

Správa, ktorá obsahuje výpočet energetickej potreby, odporúčania na jej znižovanie s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budove a slúži ako podklad na zaradenie budovy do energetickej triedy je energetické hodnotenie.

Na výpočet energetického hodnotenia sa používa: projektové energetické hodnotenie, normalizované energetické hodnotenie a prevádzkové energetické hodnotenie.

Projektovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy budovy. Je povinnou súčasťou projektov pre nové a významne obnovované budovy. Musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v zmysle normalizovaných predpisov STN 73 0540-2.

Normalizovaným energetickým hodnotením je určovanie potreby energie v budove vypočítaním s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe jej užívania a s použitím údajov o skutočnom vyhotovení jej stavebných konštrukcií a údajov o jej technickom systéme.

Prevádzkovým energetickým hodnotením je určovanie potreby energie s použitím nameranej skutočnej spotreby energie v budove.

Na výsledok globálneho ukazovateľa energetickej triedy bytovej budovy má vplyv len energetická náročnosť vykurovania a prípravy teplej vody. Vplyv spotreby energie na osvetlenie a chod vzduchotechniky sa zanedbáva.

obr.: TAB.1 škála energetických tried pre potrebu energie na vykurovanie

obr.: TAB.2 škála energetických tried pre potrebu prípravy teplej vody

obr.: TAB.3 Škála energetických tried globálneho ukazovateľa

 

 

NÁRODNÝ PLÁN

Národný plán obsahuje opatrenia a postupy potrebné na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie s rozlíšením na jednotlivé kategórie budov. Plnením opatrení a postupov národného plánu sa musí dosiahnuť, aby boli budovami s takmer nulovou potrebou energie

Ciele národného plánu:

- Nízkoenergetická úroveň výstavby (energetická trieda B) pre nové aj obnovované budovy od 1.1.2013.
- Ultranízkoenergetická úroveň výstavby (energetická trieda A1) pre všetky nové budovy od 31.12.2015, pre významne obnovované budovy za predpokladu splnenia úrovní nákladovej optimálnosti minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
- Energetická úroveň budov s takmer nulovou potrebou energie (energetická trieda A0), ktoré užívajú a vlastnia orgány verejnej moci po 1.12.2018 a všetky nové budovy po 1.2.2020.

Ďalšie ciele spočívajú najmä v príprave, motivácií, podpore a zabezpečeniu všetkých zainteresovaných (štátna správa, komerčný sektor, projektanti, vyučujúci a pod.), tak aby proces výstavby nízkoenergetickej a ultranízkoenergetickej úrovne nových a obnovovaných budov do podaril splniť v časovom harmonograme národného plánu.

Národný plán obsahuje aj zásady, podľa ktorých bude možné v špecifických a opodstatnených prípadoch rozhodnúť o vyňatí obnovovanej existujúcej budove z uplatňovania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Podmienkou však ostane analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu budovy, ktorá preukáže časovú návratnosť viac ako 15 rokov.

obr.: TAB Plnenie energetického kritéria pre jednotlivé energetické úrovne výstavby

obr.: Postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií pre hodnotu U [W/(m2.K)]

 

ENERGETICKÁ CERTIFIKÁCIA BUDOV

Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov. Energetická certifikácia je povinná pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi, pre budovy, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje, pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. Inak je dobrovoľná.

Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.

Energetickú certifikáciu môže vykonávať len osoba s odbornou spôsobilosťou a autorizáciou, v súlade so zákonom 138/1992 Z. z. a v zmysle zákona 555/2012 zbierky. od SKSI na energetickú certifikáciu budov.

 

ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT BUDOVY

Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát. Energetický certifikát obsahuje: označenie autora certifikátu v rozsahu obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo a označenie registra, v ktorom je zapísaný, a číslo zápisu v ňom, a ak ide o právnickú osobu, aj právnu formu, opis budovy a jej adresu v rozsahu obec, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo, údaj o zaradení budovy do kategórie, číselné ukazovatele vyjadrujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené pre jednotlivé miesta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem, výsledky výpočtu, opis technických a energetických charakteristík budovy a technického systému budovy a jej zatriedenie do energetickej triedy vrátane grafického vyjadrenia, údaj o platnosti energetického certifikátu, označenie menom, priezviskom a titulom osoby, ktorá uskutočnila energetickú certifikáciu, a označenie menom, priezviskom, titulom a funkciou osoby, ktorá je štatutárnym orgánom oprávnenej osoby; ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac oprávnených osôb, uvedú sa všetky s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii s vlastnoručnými podpismi a odtlačkami pečiatok, údaj o ročnej spotrebe energie alebo o priemernej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky, údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti v percentách.

Prílohou energetického certifikátu je: opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom systéme a v energetickom vybavení, odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej samostatnej časti, ak je dôvod na také zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy, správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu a výňatok z energetického certifikátu takzvaný energetický štítok.

Odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti musí byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a navrhované opatrenia musia umožniť odhadnúť časovú návratnosť a porovnanie nákladov a prínosov počas jej ekonomického životného cyklu. Odporúčanie sa člení na opatrenia, ktoré sa uskutočňujú v súvislosti s významnou obnovou a nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou obalovej konštrukcie alebo technického systému.

Súčasťou odporúčania sú aj údaje o mieste, kde môže vlastník alebo nájomca budovy získať podrobnejšie informácie o obsahu odporúčania vrátane informácie o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu. Okrem toho sú v ňom zahrnuté aj informácie o postupoch, ktoré je potrebné vykonať na implementáciu odporúčania; môžu byť poskytnuté aj ďalšie súvisiace informácie, najmä informácie o finančných a iných stimuloch a o možnostiach poskytnutia dotácie na ich uskutočnenie.

Odborne spôsobilá osoba elektronicky doručí návrh vypracovaného energetického certifikátu do centrálnej evidencie pred jeho odovzdaním vlastníkovi budovy. Platnosť energetického certifikátu je najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.

 

POVINNOSTI VLASTNÍKA BUDOVY

Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak. Do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť. Ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti. Vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove. Zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému. Uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi. Pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi. Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide o budovu, v ktorej viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ju často navštevuje, alebo o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje.

Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.

Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát.

Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie.

Naši partneri

basf

image

image

image

baumit

image

image

image

image

image

image

image

image

image

image

image