PREČO ZATEPĽOVAŤ?

Dôvody prečo zatepľovať sú rôzne. Najviac motivujúcim je únik tepla obvodovým plášťom, ktorý tvorí podstatnú časť celkových tepelných strát budovy. Zateplením možno tieto straty eliminovať až o 30%. Pri stále rastúcich cenách tepla ide teda o rozumnú ekonomickú investíciu (2001 - 14,34 GJ / €, 2013 - od 62,00 až do 216,00 GJ / €, zdroj URSO SR). Po zateplení sa môžu na vykurovanie použiť energeticky úspornejšie, alebo dokonca alternatívne vykurovacie systémy.

Zateplením zároveň interiér budovy chránime nielen v zime pred chladom, ale aj v lete pred nadmerným prehrievaním. Konštrukcia s nízkym tepelným odporom slabo izoluje a spôsobuje tepelnú nepohodu. Pre príjemné bývanie je ideálna teplota 20 °C. V lete teplota rastie a nedostatočný odpor obvodových stien nedokáže tento nárast zastaviť. Naopak v najchladnejších zimných mesiacoch sa tento nedostatok prejaví podchladením interiéru, čo sa dá kompenzovať jedine zvýšením spotreby tepla na vykúrenie.

Podchladzovanie interiéru pod kritickú hranicu má za následok kondenzáciu vodných pár a tým aj riziko vzniku plesní. Práve nezateplené budovy bývajú najčastejšie postihnuté ich výskytom. Plesne majú veľmi nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a preto zateplenie býva vážnym dôvodom pre ich elimináciu.

Zateplenie prináša možnosť výrazne obmeniť fasádu domu a premeniť uniformný, sídliskový vzhľad za nový, moderný a oveľa elegantnejší.

Montážou tepelno-izolačného systému zároveň chránime obvodovú konštrukciu budovy pred nepriaznivými účinkami tepelného namáhania, počasia a chemikálií z okolitého prostredia a tým zvyšujeme jej životnosť.

Pri panelových domoch má dodatočná ochrana plášťa najväčší vplyv najmä na jeho spoje, ktoré prvé budú miestom najčastejších porúch. Opravou ochrannej vrstvy panelových spojov, "špárovaním", niekedy ľudia nahradzujú zateplenie ako jeho alternatívu. V tomto prípade treba uviesť, že medzi týmito druhmi prác je obrovský rozdiel. Pri špárovaní ide iba o dodatočnú opravu ochrany spojov, bez ich tepelnej ochrany. Zatiaľ čo pri zateplení, ide systémovú rekonštrukciu obvodového plášťa, vrátane jeho celoplošnej ochrany, s priamym dosahom na zlepšenie tepelno-technických a hygienických vlastností interiéru. Je potrebné si uvedomiť, že panelové spoje majú síce o niečo nižší tepelný odpor ako obvodový panel, čo sa prejaví napríklad aj pri termovíznom meraní, ale tvoria menej ako 3% z povrchu budovy a navyše pri ich oprave nejde o ich zateplenie. Pokiaľ ide o difúzny odpor vodných pár, teda o pohyb vlhkosti v konštrukcií, jeho hodnoty sú v mieste panelových spojov vyššie ako obvodových panelov a po ich oprave ešte vzrastie (na opravu sa používajú akrylové tmely, ktoré sú vysoko hydrofóbne).

Zateplenie má priaznivý vplyv aj na životné prostredie. Znižovanie energetickej náročnosti budov, znamená zníženie emisií pri výrobe energií a vykurovaní. Bolo preukázané, že energia potrebná na výrobu zatepľovacieho systému pre danú budovu sa v úsporách na jej vykurovanie vráti do dvoch rokov.

Od svojho vzniku boli zatepľovacie systémy a najmä kontaktné zatepľovacie systémy (od roku 1957) podrobené veľmi podrobnému skúmaniu. Prešli technologickým vývojom až do dnešnej podoby kompozitného izolačného systému, ktorý sa po namontovaní na budovu stáva jej pevnou súčasťou a primárne slúži ako tepelno-izolačná vrstva. Životnosť u kontaktných zatepľovacích systémov sa pohybuje na úrovni tradičných technológií povrchových úprav a z praktických skúseností vyplýva, že správne namontované systémy aj po dvadsiatich rokoch nevykazujú prejavy významnejších porúch.

 

 

 

AKÉ SPÔSOBY ZATEPLENIA EXISTUJÚ?

V zásade možno zateplenie rozdeliť na exteriérové a interiérové.

Interiérové zateplenie je finančne výhodnejšie (odpadá náklad na lešenie), ale má viacero nevýhod. Medzi menej závažné patria zmenšenie obytného priestoru, niekedy potrebné preloženie elektroinštalácií a nevyužitie akumulačnej schopnosti obvodovej konštrukcie. Ak v skladbe zateplenia chýba kvalitná parozábrana, alebo je nesprávne umiestnená, vtedy dochádza ku kondenzácií vodnej pary v konštrukcií a následne ku vzniku plesní. Bod mrazu je v tepelnej izolácií, čím sa síce zabráni únikom tepla z interiéru, ale nezabráni sa premŕzaniu obvodovej steny. Ak je narušená a nedostatočne chránená voči poveternostným vplyvom, môžu v interiéri pod zateplením vzniknúť plesne.

Exteriérové zateplenie je fyzikálne najvýhodnejšie. Zvýši sa ním tepelný odpor konštrukcie, minimalizuje sa kondenzácia vodnej pary, riziko vzniku plesní a sú využité aj akumulačné vlastnosti konštrukcie. Zároveň je konštrukcia chránená voči poveternostným vplyvom. Zatepľovací systém tiež ovplyvňuje estetický vzhľad budovy. Dôležité je spomenúť, že zateplenie z exteriérovej strany nenarúša vnútorný chod obyvateľov objektu. Takto chránená obvodová konštrukcia v zime nepremŕza a zabraňuje únikom tepla z interiéru. Exteriérové zateplenie môžeme ďalej podľa technológie rozdeliť na kontaktné a nekontaktné, čiže odvetrané systémy.

 

 

Odvetraný systém je prevetrávaný vzduchovou medzerou medzi izolantom a záklopom - teda povrchovou úpravou. Izolant je uložený v konštrukcií, ktorá je pripevnená k fasáde. Často býva zhotovená ako drevený rošt. Hrúbka izolantu je taktiež závislá na tepelno-technickom posúdení a od typu použitej izolácie. Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa najčastejšie používa minerálna vlna. Povrchovú úpravu tvoria lišty najčastejšie vyrábané z plastu.

Kontaktný systém znamená, že tepelný izolant sa na fasádu lepí a mechanicky kotví priamo. Hrúbka tepelnej izolácie môže byť rôzna. Závisí to od použitého typu izolantu a tepelno-technického posúdenia. Na izolant sa nanáša vrstva cementového lepidla, nazývaná stierka, do ktorej sa vkladá sklo-textilná tkanina. Tkanina v systéme slúži ako výstuž. Zachytáva všetky napätia a tým chráni systém pred poškodením. Vrchnú vrstvu tvorí omietka. Omietky sa pri zatepľovacích systémoch líšia najmä zložením. Vyrábajú sa minerálne (sypké, sú veľmi zriedka používané, pretože sa nedajú zafarbiť ako pastovité omietky a fasádu je treba dodatočne namaľovať, inak ostane biela), akrylátové, silikónové, silikátové (pastovité, alebo mokré) resp. ich kombinácie. V štruktúre sú zatierané a ryhované. Najkvalitnejšie sú silikónové a silikátové, pre ich nízky difúzny odpor a samočistiaci efekt (nečistoty sa z povrchu odplavujú stekajúcou vodou, napr. dažďom). Pod omietky sa používa penetračný náter, ktorý zjednotí nasiakavosť a farebnosť pokladu. Okrem základných komponentov systém obsahuje aj pomocné a ochranné časti nazývané ako príslušenstvo zatepľovacieho systému. Príslušenstvo tvoria zakladacie, ochranné, dilatačné, ukončovacie a okenné lišty.

Systém sa označuje ako ETICS (External Thermal Insulation Composite Systems) skrátene KZS (kontaktný zatepľovací systém). Presný technologický predpis systému montáže na fasádu predpisuje jeho výrobca. Dôležitá informácia pre zákazníka je, či je daný systém certifikovaný, teda či má ETA (Europe Technical Approval) osvedčenie. Ak áno, je laboratórne vyskúšaný a vyhovuje predpísaným požiadavkám európskej normy pre ETAG 004 2002. Na Slovensku takéto skúšky robí TSÚS (Technický a skúšobný ústav stavebný). TSÚS na svojich stránkach uvádza zoznam všetkých certifikovaných zatepľovacích systémov platných na Slovensku. Okrem certifikátu na zatepľovací systém vydáva TSÚS ako inšpekčný orgán typu A akreditovaný na overenie kvality prác na stavbách podľa STN EN ISO/IEC 17020 licencie na zhotovovanie certifikovaných systémov aj pre realizačné spoločnosti. Podmienkou vydania licencie pre stavebnú spoločnosť, je preškolenie montážnych pracovníkov systému jeho výrobcom a splnenie požiadaviek ETIC STN 73 2901 (zhotovovanie vonkajších kontaktných tepelno-izolačných systémov). V praxi to teda znamená, že pre zhotovenie certifikovaného zatepľovacieho systému nestačí iba použiť jednotlivé výrobcom predpísané komponenty, ale aj pracovať so spoločnosťou, ktorá má na daný systém vydanú licenciu.

 

ČÍM ZATEPĽOVAŤ?

Najrozšírenejším tepelnoizolačným materiálom je minerálna vlna a polystyrén. Z pohľadu zákazníka ide v zásade o subjektívnu záležitosť. Z technického hľadiska ide o voľbu materiálu s vhodnými tepelno-izolačnými vlastnosťami, dostatočnou tuhosťou, paropriepustnosťou, požiarnou odolnosťou, odolnosťou voči vlhkosti, technologickou náročnosťou a cenou.

Polystyrén (PS) je najčastejšie používaný izolant v stavebníctve pre jeho cenovú dostupnosť. V bežnom prostredí nevytvára podmienky na rast plesní, alebo mikroorganizmov. Je UV nestabilný (pri dopade slnečných lúčov polystyrén sublimuje) a preto musí byť chránený omietkou. Polystyrén má nízsku odolnosť voči organickým rozpúšťadlám, dobre odoláva zásadám a minerálnym kyselinám. Teplotná odolnosť je 70 °C. Požiarna odolnosť polystyrénu je radená do kategórie BS1D0. V stavebníctve sa používa expandovaný (EPS, vyrábaný z granulátu, spájaný vodnou parou) a extrudovaný polystyrén (XPS, vyrábaný extrudovaním cez matricu, často nazývaný Styrodur, Styrodur® C je však obchodná značka extrudovanýho polystyrénu vyrábaného spoločnosťou BASF, existuje samozrejme mnoho ďalších značiek). Extrudovaný polystyrén nenasiakne vodu a preto sa môže uložiť aj pod terén. Pre túto vlastnosť je používaný na sokel domov. V certifikovaných zatepľovacích systémoch musí polystyrén tak ako aj ostatné komponenty zatepľovacieho systému musí spĺňať predpísané tepelnoizolačné vlastnosti, teda požiadavky ETIC STN EN 13499.

Minerálna vlna (MV) je drahšia alternatíva polystyrénu. Vyrába sa roztavením čadiča na drobné vlákna, ktoré sa spájajú fenolformaldehydovou živicou. Minerálna vlna je nehorľavá zaradená do kategórie A2S1D0. V kontaktných zatepľovacích systémoch sa musí na fasáde budov použiť všade tam kde predpisuje požiarny projekt resp. príslušná (napr. nad 22,5 m od prvého podlažia budovy, v mieste únikovej cesty, strop suterénu a pod.) Pre jej vyššiu paropriepustnosť je vhodná najmä pre zateplenie budov s vysokou relatívnou vlhkosťou v interiéri, ako napríklad plavárne, práčovne a pod. Minerálna vlna je nasiakavá, preto sa nemôže používať všade tam kde hrozí riziko priameho kontaktu s vodou (pod terén, sokle, sokle balkónov, pod a k exteriérové parapety a pod.) podobne ako expandovaný polystyrén. V týchto miestach sa musí nahradiť extrudovaným polystyrénom. Minerálna vlna použitá v certifikovaných zatepľovacích systémoch musí spĺňať predpísané tepelnoizolačné vlastnosti, ktoré určuje ETIC STN EN 13500.

Aj keď je zatepľovací systém v mnohých ohľadoch predpísaný a dopredu určený, zákazník si predsa len na základe svojich preferencií môže určiť niektoré jeho vlastnosti. Dôležitú úlohu pri tomto výbere zohráva odborná rada projektanta, prípade budúceho zhotoviteľa, či výrobcu systému. Ak budete mať akékoľvek otázky súvisiace so zateplením, neváhajte a napíšte nám ich do nášho fóra Radi Vám odpovieme.

 

Naši partneri

basf

image

image

image

baumit

image

image

image

image

image

image

image

image

image

image

image